Man Man – hudba ako z amerického nezávislého rádia

 

Ak uvažujeme o kapelách, ktorých platne by stáli za top nomináciu za rok 2013, tak experimentálni nezávisláci Man Man sú jasnými kandidátmi.

Album Oni Oni Pond je v poradí už piaty, pričom v priebehu rokov sa hudba kapely výrazne menila. Stačí si napríklad na serveri Spotify, ktorý je konečne dostupný už aj pre slovenských poslucháčov, nájsť ich bláznivé hry so zvukom, trebárs na staršej platni Rabbit Habbits (napríklad song Hurly Burly). Cirkusový štýl a východoeurópska hudba – to všetko vo vynikajúcom súzvuku pravej nezávislej experimentálnej kapely spoza veľkej mláky.

Kapela, ktorá otvárala koncerty slávnych Modest Mouse, je sebestačným artiklom v katalógoch nemainstreamových vydavateľstiev. Skladba Head On z najnovšieho albumu je jasný hit, ktorý má všetko, čo potrebuje: nápad a ľahkosť, s akou ju hrajú i spievajú.

Na platni sú však rozličné podoby hudby chlapíkov, ktorí si hovoria napríklad Honus Honus (spev, piano, perkusie), Pow Pow (bicie), Critter Cat (gitara, trúbky, marimba, spev) či Organ Freeman (organ, synťáky, akordeón, spev). Na tejto nahrávke hosťuje ďalšia desiatka hudobníkov so všakovakými (podivnými) nástrojmi, takže zážitok zo zvukových kombinácií dosahuje maximum.

Man Man vedia skomponovať netradičné rockové melódie, vtipne ich zasadiť do ich experimentálneho hluku, aby z toho nakoniec vznikli melodické pesničky plné radosti. Miestami síce môžu pripomínať slávnejších kolegov (ako napríklad Arctic Monkeys v skladbe King Shiv), no je to ich autorský rukopis, ktorý robí z tejto kapely geniálnu.

Orientálne náznaky v songu Pyramids sú potlačené nástojčivým spevom a spevným „niečo ako“ refrénom, End Boss zasa ponúka „niečo ako“ zvonkohru, ktorá sa nenápadne pretkáva pomedzi perkusie a gitary, aby vytvárala atmosféru. Sú tu aj priamočiarejšie gitarové songy (Sparks evokuje spôsob hry a stavanie pesničky a lá Vampire Weekend), aj prekvapivé postupy, kde sa spev mení na „niečo ako“ rap (Paul’s Grotesque).

Hudobní kritici Man Man pripodobňujú k spojeniu Franka Zappu a Toma Waitsa, čo je samo osebe zaujímavé zaškatuľkovanie (platí napríklad pre skladbu Fangs). Netreba však zabúdať na neuveriteľnú energiu, ktorá sa z ich skladieb šíri. Nie div, že na koncertoch nerobia pauzy medzi jednotlivými skladbami, aby udržali poslucháčov vo vare. Často sa obliekajú do tenisových úborov. Experimentálni blázni, presne ako z amerického nezávislého rádia.

 

pošli na vybrali.sme.sk
Email This Page
Print Friendly

Autor: Matej Lauko

Venuje sa hudobnej publicistike.