Nadácia Bertelsmann-Stiftung predstavila tzv. „radar sociálnej súdržnosti“, novú porovnávaciu štúdiu o spoločenskej súdržnosti, ktorá vznikla na základe výskumu v 34 vyspelých krajinách sveta. Základné zistenia a výsledky zhrnuli noviny Süddeutsche Zeitung.

V Nemecku prebieha predvolebná kampaň a strany ako CDU, CSU, SPD, zelení i sociálni demokrati hovoria o „sociálnej spravodlivosti“, FPD hovorí o „výkone spravodlivosti“. Podľa novín Süddeutsche Zeitung strany tak reagujú na pocity mnohých voličov. Podľa prieskumu až tri štvrtiny voličov sa s obavami dívajú na prehlbujúce sa rozdelenie spoločnosti, okrem iného aj na vyššie a nižšie postavených, či na bohatých a chudobných. Zaujímavé však je, že v medzinárodnom porovnaní spomedzi 34 vyspelých krajín sveta sa z hľadiska sociálnej súdržnosti Nemecko nachádza v prvej polovici rebríčka. Ako pripomínajú nemecké noviny, „v čase dlhovej krízy sa súdržnosť nemeckých občanov dokonca ešte zvýšila“ oproti predchádzajúcemu obdobiu.

Nový index súdržnosti

Nadácia Bertelsmann-Stiftung predstavila tzv. „radar sociálnej súdržnosti“, novú porovnávaciu štúdiu o spoločenskej súdržnosti, ktorá zhŕňa výsledky výskumu v 34 vyspelých krajinách sveta. Pre tento výskum navrhli sociológovia súkromnej Jacobs University v Brémach vlastný index, ktorý má „porovnať a ukázať, čo drží spoločnosť pohromade a ako silno“.

Výsledok je: z hľadiska súdržnosti sú v medzinárodnom porovnaní na špici rebríčka škandinávske krajiny a najnižšie sú štáty juhovýchodnej Európy.

Najviäčšia súdržnosť je v Dánsku, dokonca ešte o niečo väčšia než v Nórsku, Fínsku či Švédsku. Na ďalších miestach sa nachádzajú klasické anglosaského prisťahovalecké krajiny charakteru ako Nový Zéland, Austrália, Kanada a USA. V Rumunsku, Grécku a Bulharsku sa sociálne skupiny od seba vzďaľujú najviac. Nemecko sa nachádza medzi Rakúskom a Spojeným kráľovstvom na 14. mieste

Priatelia, dôvera, prijatie

Výskumníkom z tímu sociológov Klausa Boehnkeho a Jana Delheya však nejde v prvom rade o toto poradie krajín. Pomocou nového indexu sa predovšetkým snažia zmerať niečo, čo sa na prvý pohľad zdá skutočne nezmerateľné: v akej miere drží spoločnosť pohromade. Modelom sú ukazovatele ako index ľudského rozvoja, ktorým OSN hodnotí kvalitu ľudského života. V čom teda spočíva „kvalita solidárneho spolužitia v územne vymedzenom spoločenstve“?

Podľa výskumníkov sú to tri veci: pevné sociálne väzby medzi ľuďmi, citová spätosť s komunitou a zodpovednosť jednotlivcov za spoločné dobro. Vedcom teda ide predovšetkým o to, ako sú ľudia prepojení s priateľmi a ďalšími ľuďmi, aká je ich dôvera k ostatným ľuďom a ako ochotne prijímajú odlišných ľudí a ich životný štýl (napríklad prisťahovalcov). Najmä túto toleranciu zaraďujú vedci k základným faktorom, ktoré držia modernú spoločnosť pohromade.

Vedecký tím ďalej skúmal, v akej miere sa ľudia považujú za súčasť spoločnosti, nakoľko dôverujú štátu, politikom, sudcom, polícii či lekárom a v akej miere považujú svoju spoločnosť za spravodlivú. A po tretie, v akej miere ľudia pomáhajú ostatným, nakoľko dodržiavajú zákony a sociálne pravidlá a v akej miere sa v spoločnosti angažujú.

Toto všetko vedci skúmali na základe 58 faktorov, počnúc otázkou, či by ľudia prijali za susedov ľudí inej farby pleti, až po otázku, nakoľko dodržiavajú dopravné predpisy. K tomu si vyhľadali výsledky dvanástich medzinárodných prieskumov a údajov od roku 1989 a tie postupne zhrnuli. Na základe toho potom stanovili svoj vlastný index.

Viac súdržnosti – pozitívnejšie vnímanie života

Zo štúdie jasne vyplýva, že súdržnosť je posilňovaná bohatstvom a pokiaľ možno rovnomerným rozdeľovaním príjmov. Bohatšie krajiny nájdeme na popredných miestach v rebríčku, chudobnejšie na konci. Súdržnosť nefunguje dobre ani v krajinách, kde sú veľké príjmové rozdiely (napríklad Grécko a Poľsko).

Štúdia však vyvracia obavy, že by súdržnosť spoločnosti a jej vnútornú štruktúru ohrozoval fenomén prisťahovalectva. Napríklad v Kanade, Austrálii alebo vo Švajčiarsku, žije veľa prisťahovalcov, ale sociálna súdržnosť je silná. V Rumunsku alebo Bulharsku je veľmi málo prisťahovalcov a súdržnosť je slabá. Takže podľa štúdie imigrácia nemá na súdržnosť rozhodujúci vplyv. Omnoho dôležitejšie je, aká je ochota spoločnosti akceptovať rozmanitosť členov spoločnosti a ich kultúr.

Štúdia dokonca nepotvrdila ani predpoklad, podľa ktorého by na súdržnosť mali kľúčový vplyv napríklad morálne či náboženské hodnoty. V mnohých krajinách, kde náboženstvo zohráva dôležitú rolu v bežnom živote, ako napríklad v Rumunsku, Grécku, Poľsku alebo v Taliansku, je sociálna súdržnosť nižšia.

Noviny Süddeutsche Zeitung na záver pripomínajú ďalší dôležitý výsledok štúdie: v krajinách so silnou súdržnosťou hodnotia ľudia svoj život omnoho pozitívnejšie než inde. Autori štúdie tak prichádzajú s nie príliš vedecky formulovaným záverom: „Súdržnosť znamená šťastie.“

• (red)