Príbeh šéfa finančnej polície Bernarda Slobodníka sa nezačína vstupom do Smeru, finančným darom pre Smer a vymenovaním za hlavného kontrolóra mesta Levice. Pred rokom 1990 bol totiž Slobodník dôstojníkom ŠtB v Leviciach.
V Leviciach pôsobilo v rámci Okresnej správy Zboru národnej bezpečnosti aj okresné oddelenie ŠtB. Hlavnou agendou tohto oddelenia bola ochrana atómovej elektrárne Mochovce ako objektu zvláštnej dôležitosti. Čo všetko však levickí eštebáci robili?
Ochrana dôležitého objektu pred nepriateľmi režimu
Začiatkom osemdesiatych rokov ŠtB vypracovala akciu Kruh, pôvodne ako reakciu na vznik Solidarity v Poľsku. Režim potreboval zabrániť podobným štrajkom a protisocialistickým aktivitám v závodoch, k akým dochádzalo v Poľsku. Prioritou akcie bola ochrana dôležitých objektov v čase politickej krízy a príprava preventívnych opatrení proti možným protištátnym a protisocialistickým prejavom. Jedným z takýchto dôležitých objektov bola aj atómová elektráreň Mochovce, respektíve jej výstavba.
Špecifická agenda ochrany hospodársky dôležitého objektu bola súčasťou boja proti tzv. vnútornému nepriateľovi. Súčasťou práce dôstojníkov ŠtB v Leviciach tak bolo zisťovať, ktoré osoby v okrese majú protisocialistické vystupovanie, a zároveň zabezpečiť, aby neodchádzalo k prejavom nespokojnosti s režimom. Túto svoju činnosť v rámci akcie Kruh vyhodnocovali dvakrát za rok.
Dohľad nad štátnymi podnikmi
Ďalšou činnosťou ŠtB v Leviciach bola v druhej polovici osemdesiatych rokov kontrola zabezpečenia rozmnožovacích zariadení v podnikoch v okrese. Začiatkom roku 1986 levickí eštebáci vykonali kontroly v Slovenských energetických strojárňach Tlmače, v podniku Levitex Levice a v ďalších objektoch.
Na základe nariadení ŠtB z februára a marca 1989 sa zintenzívnilo odhaľovanie snahy „vonkajšieho i vnútorného nepriateľa o narušenie ekonomického rozvoja” a o poškodzovanie československej ekonomiky ako celku. Prioritou bolo „nepripustiť činnosť nepriateľsky zameraných osôb a skupín v ekonomických objektoch“. Od októbra 1989 bol pod dohľadom oddelenia ŠtB v Leviciach aj podnik ČSAD Levice.
Sledovanie osôb židovského pôvodu, cirkvi a maďarskej národnostnej menšiny
Novou činnosťou pre oddelenie ŠtB v Leviciach bolo od decembra 1986 monitorovanie osôb židovského pôvodu v okrese Levice, ich zastúpenie v hospodárskej a spoločenskej sfére a zisťovanie ich prepojenia na „kapitalistické zahraničie“. V rámci týchto úloh levickí eštebáci zisťovali vierovyznanie všetkých osôb v okrese, ktoré boli označené za nepriateľské.
V druhej polovici osemdesiatych rokov sa vždy pred Veľkou nocou zintenzívnilo sledovanie cirkevného prostredia v Leviciach (oficiálneho i tzv. podzemného). Levické oddelenie bolo podobne ako aj ďalšie okresné oddelenia ŠtB silne aktivizované aj pred dvadsiatym výročím vstupu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa. Znamenalo to ďalšie sledovanie a odpočúvanie „nepriateľských“ osôb v okrese.
Príslušníci ŠtB v Leviciach chodili aj na náboženské púte a fotografovali štátne poznávacie značky áut, ktorých majiteľov následne identifikovali. Pred každou púťou dôstojníci v spolupráci s agentmi a ďalšími tajnými spolupracovníkmi mapovali aktivity kňazov, speváckych zborov, mládežníckych spoločenstiev a pod.
V okrese Levice bola pomerne dobrá spolupráca medzi ŠtB a Verejnou bezpečnosťou. Napriek tomu však roku 1986 levickí eštebáci požadovali od policajtov, aby im odovzdávali lepšie informácie o aktivitách katolíckej cirkvi v okrese.
Značnú pozornosť venovalo levické oddelenie aj sledovaniu maďarskej národnostnej menšiny. Keď došlo v Maďarsku k uvoľneniu režimu, oddelenie ŠtB v Leviciach zintenzívnilo sledovanie aktívnejších osôb maďarskej národnosti v okrese, ako aj aktivity levickej pobočky kultúrnej organizácie maďarskej národnostnej menšiny Csemadok.
Proti snahám ľudí emigrovať
Okresné oddelenie ŠtB v Leviciach spolupracovalo aj pri ochrane štátnych hraníc. Sledovalo cudzincov pohybujúcich sa v okolí hraníc, ako aj občanov Československa, ktorí boli podozriví, že chcú emigrovať. Levickí eštebáci odovzdávali pohraničníkom informácie o osobách, ktoré chceli vycestovať do Juhoslávie alebo na Západ.
Ako pred časom uviedol historik Peter Jašek, napriek zvýšenému úsiliu levického oddelenia ŠtB odhaľovať snahu občanov o emigráciu, z okresu Levice emigrovalo roku 1988 až 28 ľudí, čo bolo o 15 viac než roku 1986. Medzi nimi boli dokonca aj štyria členovia komunistickej strany.
Levickí eštebáci sledovali aj Ivana Kadlečíka
Od roku 1986 okresné oddelenie ŠtB zintenzívnilo sledovanie tzv. nepriateľských osôb. Takpovediac prominentnou osobou v tejto súvislosti bol spisovateľ Ivan Kadlečík, ktorého ŠtB označila za nepriateľskú osobu a zaradila ho do kategórie pravicových oportunistov. Kadlečík býval v Pukanci a levickí eštebáci ho intenzívne monitorovali až do pádu totalitného režimu. Kontrolovali napríklad aj jeho korešpondenciu s Milanom Šimečkom.
Dôstojník ŠtB Slobodník
Príslušníkom okresného oddelenia ŠtB Levice bol aj poručík Slobodník. V príslušnom zväzku je pod číslom 229131 uvedené meno Bernat Slobodník, avšak buď ide preklep, alebo o uvedenie maďarskej podoby mena Bernard – Bernát, čo by v Leviciach ako na jazykovo zmiešanom území nebolo nič výnimočné. Že ide o osobu Bernarda Slobodníka, nasvedčuje aj zhoda dátumu narodenia.
Pôsobenie Bernarda Slobodníka v ŠtB potvrdilo v roku 2013 pre portál ginn.sk aj samotné ministerstvo vnútra.
Poručík Slobodník pôsobil v okresnom oddelení ŠtB v Leviciach ako starší referent. Funkcia staršieho referenta bola funkčným označením podľa počtu odslúžených rokov. Náčelníkom oddelenia bol JUDr. Ján Michlo.
Kontrolór Slobodník
„Chcem slúžiť slušne, čestne a profesionálne. Verím, že moja práca a moje skúsenosti z minulosti budú v prospech celého výkonu v tejto funkcii,“ povedal Slobodník v júni 2012, keď ho už ako člena Smeru a štedrého darcu zvolili za hlavného kontrolóra mesta Levice. Dnes svoje skúsenosti z minulosti využíva ako riaditeľ finančnej polície.
Verzia pre tlač
