Potrebovali by sme veľký kus fantázie, aby sme si dokázali predstaviť, že by nejaký súčasný teológ dokázal zmeniť duchovnú orientáciu západnej civilizácie, ako to kedysi dokázalo niekoľko málo reformátorov. Nie preto, že by dnes neboli teológovia, ktorí hlboko a inovatívne prenikajú do tajomstiev kresťanského učenia. Práve naopak, takých teológov je dnes veľa. Súčasná teológia pripomína kolbište najrôznejších názorov, reflexií a štúdií. Nechýbajú ani nové objavy v oblasti biblickej archeológie, či textológie. Sú to objavy, o ktorých napríklad v Lutherovej dobe nikto nechyroval.
Problém je niekde inde. Keby sa aj našiel teologický titán, ktorý by dnes dokázal prísť s niečím inovatívnym a silno inšpirujúcim a otvoril by nové obzory, pravdepodobne by jeho hlas zanikol v množstve rôznych iných hlasov. Ešte pred mohutným nástupom internetu takíto teológovia boli a prinášali nové podnety a inšpirácie. Napríklad Leonardo Boff, Johann Baptist Metz a niektorí ďalší. Lenže sociálne, politické, kultúrne, umelecké, ekonomické a iné verejné diskusie spôsobujú taký silný spoločenský šum, že často nevieme, čomu by sme mali skôr venovať pozornosť. Mnohí z nás majú pocit, že všetko tu už bolo, iní zase varujú pred novými experimentmi a poukazujú na krach veľkých náboženských, sociálnych a politických myšlienok.
Unavená civilizácia
Máme za sebou náboženské i svetové vojny, rasizmus, sociálne revolúcie, politické prevraty a totalitné režimy, pred sebou máme ekonomické krízy, hrozbu terorizmu, či stále sa zrýchľujúci a nezdravý životný štýl, ktorý nás ohrozuje množstvom civilizačných chorôb. Takto prichádza ono kresťanstvom ohlasované „Božie kráľovstvo“? Alebo je aj kresťanstvo niečím, čo túto civilizáciu permanentne pripravuje o vytúžený pokoj?
Martin Luther by si dnes mohol založiť internetovú stránku a tam niekde by končil jeho reálny spoločenský vplyv. Pretože dnes to skôr vyzerá tak, ako by naša západná civilizácia bola unavená rôznymi ideami, ideológiami, svetonázormi, presvedčeniami a postojmi. Kým v Lutherovej dobe Európa túžobne očakávala silnú ideu, ktorá by mala potenciál zmeniť kultúru a myslenie ľudí, v dnešnej dobe je to presne naopak. Akoby sme už nemali silu, akoby sme boli vyčerpaní a unavení.
Informácie sa na nás hrnú zo všetkých strán. Zvykli sme si mať doma zapnutú televízor, počítač aj rádio súčasne. Každý niečo číta a píše zároveň. Máme možnosť slobodne sa k čomukoľvek vyjadrovať, dokonca aj k tomu, čomu vôbec nerozumieme. Máme nekonečné možnosti slobodne vytvárať rôzne spolky, združenia, či politické strany. Pretlak týchto výdobytkov slobody a technického rozvoja mnohým paradoxne spôsobuje presýtenosť podnetmi a uberá na oduševnení a vôli konať.
Nedokážeme si odpovedať na základné otázky nášho života, pretože sme počuli toľko odpovedí, že už nevieme, ktorá je správna. Dokonca začíname pochybovať, či nejaká správna odpoveď vôbec existuje. V stredoveku ste za novú myšlienku mohli odvisnúť alebo byť upálení, dnes môžete na námestiach vykrikovať čokoľvek a budete radi, ak sa vôbec niekto obzrie.
Pretrvávajúci potenciál kresťanstva
Je možné, aby nejaký súčasný teológ dostal takú politickú podporu, akej sa mohol tešíť napríklad Martin Luther? Určite nie. Teológia dnes nemá potenciál ovplyvniť moc v štáte a preto nemá žiadny ekonomický dosah. Inými slovami, celospoločenský potenciál teológie je blízky nule. Kresťanstvo sa opäť stáva tým, čím bolo vo svojich začiatkoch. Stáva sa jedným z mnohých náboženstiev. Má však silný spoločensko-kritický potenciál, spirituálny, etický a hodnotový potenciál, potenciál formovať kvalitu osobnosti a sociálnych vzťahov. Takto má potenciál spolupôsobiť na kvalitatívnej zmene spoločnosti.
Kedysi sa človek do cirkvi takpovediac narodil, dnes si ju môžeme vybrať alebo aj nevybrať. Môžeme byť prívržencami nejakého náboženstva alebo o sebe vyhlasovať, že sme ateistami.
Dnes je už aj na vidieku toľko vysokoškolsky vzdelaných ľudí, že kňazi by sa mali ďalej aj sami vzdelávať, aby ich kázne mal kto počúvať a aby ich reč zodpovedala dvadsiatemu prvému storočiu. Moralizovanie, či dokonca nariaďovanie vedie len do slepej uličky. O to viac, že už aj odluka cirkvi od štátu je neodvratná, čo bude znamenať vyššie nároky na kvalitu a aktivitu cirkvi.
Kresťanstvo pred novou výzvou
Toto všetko sa pre kresťanstvo stáva novou výzvou. Azda práve prichádza čas, o ktorom hovorili dávni kresťanskí vizionári. Čas, keď kresťanstvo prestaneme vnímať v kategóriách kvantity a budeme sami sebe klásť otázku o kvalite.
Tu kdesi, v rovine osobnej kvalitatívnej zmeny sa azda začína nová kvalita komunity, cirkvi a zrejme aj spoločnosti. Azda práve toto je dnes jedinou možnosťou, aby kresťanstvo vo svete nanovo prispievalo ku katarzii a k humanizovaniu i divinizovaniu sveta, človeka, života.
(Ilustr. obr.: Flickr)
