Odišiel človek, ktorý bol človekom. Človekom v tom najúžasnejšom a najľudskejšom zmysle slova. Človek, ktorý zostal človekom aj v najstrašnejších chvíľach našich dejín.
Prežil život v pokore pred Bohom a v pomoci ľuďom. Prežil ho tak, ako ho nedokáže prežiť veľká väčšina z nás, „veriacich a bohabojných“ slovenských kresťanov.
Anton Srholec možno nebol tvárou nášho národa, lebo za tú sme si vybrali nanešťastie iných. Ale bol jeho dušou. Dušou, ktorá dnes odišla tam, kde má svoje miesto.
Miestenku v čestnej nebeskej lóži splácal Antom Srholec celý, celučký život. Jeho duša sa na nás bude pozerať z nebeských výšin. Bojím sa, že je to duša, ktorá ako jedna z posledných ešte jestvovala na Slovensku.
Prihovorte sa tam, u Najvyššieho, za nás ostatných. Odpočívajte v pokoji, Anton!
