Parížsky masaker nebol protestom proti urážke náboženského symbolu, ale pokusom vyprovokovať odvetu a vyostriť protiklady, myslí si profesor histórie na Michiganskej univerzite a popredný expert na Stredný východ Juan Cole. Mierne skrátený text.
Strašná vražda vydavateľa, karikaturistov a ďalších zamestnancov neúctivého satirického týždenníka Charlie Hebdo, spolu s dvomi policajtmi, spáchaná teroristami v Paríži, bola podľa môjho názoru strategickým útokom s cieľom polarizovať francúzsku a európsku verejnosť.
Problémom teroristických skupín ako al-Kaida je, že ich náborovou skupinou sú moslimovia, ale väčšina moslimov o terorizmus nemá záujem. Väčšina moslimov sa nezaujíma ani o politiku a ešte menej o politický islam. Francúzsko je krajinou so 66 miliónmi obyvateľov, z toho asi 5 miliónov je moslimského pôvodu. Z nich v prieskumoch len menej než 2 milióny odpovedajú, že sa zaujímajú o náboženstvo. Francúzski moslimovia sú azda najsekulárnejšou populáciou moslimského pôvodu na svete. Mnohí moslimskí prisťahovalci v povojnovom období prišli do Francúzska ako robotníci a nemali ani vzdelanie. Ich vnuci sú od fundamentalizmu Stredného východu značne vzdialení, zaujímajú sa o mestskú kozmopolitnú kultúru ako je rap a rai. V Paríži, kde sú moslimovia vzdelanejší a náboženskejší, veľká väčšina odmieta násilie a tvrdí, že sú lojálni k Francúzsku.
Al-Kaida chce mentálne kolonizovať francúzskych moslimov, čelí však múru nezáujmu. Ak však dosiahne, že sa nemoslimskí Francúzi budú k etnickým moslimom správať brutálne iba preto, že sú moslimovia, bude môcť začať vytvárať spoločnú politickú identitu okolo rozhorčenia nad diskrimináciou.
Tí, čo vykonali tento útok, vykazujú známky profesionálneho výcviku. Hovoria po francúzsky bez akcentu a určite vedia, že nahrávajú Marine Le Penovej a islamofóbnej časti francúzskej pravici. Môžu to byť Francúzi, no zdá sa, že majú bojové skúsenosti. Táto strašná vražda nebola zbožným protestom proti hanobeniu náboženského obrazu. Bol to pokus vyprovokovať európsku spoločnosť k pogromom na francúzskych moslimov, pretože v takom prípade by sa namiesto zlyhávania tvárou v tvár kultúre mladých moslimov úspešne darilo regrutovať do al-Kaidy. Je iróniou, že podľa správ jeden z dvoch zabitých policajtov bol moslim.
Al-Kaida v Mezopotámii vedená Abú Musabom al-Zarkávím úspešne používala tento spôsob polarizačnej stratégie v Iraku, neprestajne útočila na šitov a ich sväté symboly a provokovala etnické čistky miliónov sunnitov v Bagdade. Polarizácia neskôr pokračovala pomocou rôznych inkarnácií tzv. islamského štátu.
„Vyostrenie protikladov“ je stratégia sociopatov a totalitaristov zameraná na vytrhnutie ľudí z ich bežnej bezstarostnosti a na mobilizáciu ich energie a bohatstva na zvrátené účely samozvaného veľkého vodcu.
Jedinou účinnou odpoveďou na túto manipulatívnu stratégiu (ako sa to usiloval už pred desiatimi rokmi vysvetliť irackým šítom veľký ajatolláh Alí Sistání) je odolať nutkaniu obviniť celú skupinu za činy niektorých a odmietnuť odvetu založenú na politike stotožnenia nemnohých jednotlivcov s celou skupinou.
Máme model pre odpoveď na teroristické provokácie a pokusy o vyostrenie protikladov. Je to Nórsko po tom, čo Anders Behring Breivik spáchal masovú vraždu nórskych ľavičiarov za to, že boli mäkkí voči islamu. Nórska vláda nezačala vojnu proti terorizmu. Postavila Breivika pred súd ako obyčajného zločinca. Nóri zostali oddaní svojim obdivuhodným moderným hodnotám.
Väčšina Francúzov tiež zostane oddaná francúzskym hodnotám Deklarácie práv človeka a občana, ktoré vytvorili. Obmedzená a nenávistná menšina však využije tento zámerne polarizujúci ukrutný čin na presadzovanie vlastnej agendy. Budúcnosť Európy závisí na tom, či bude Marine Le Penovej dovolené, aby sa stala hráčkou hlavného prúdu. Extrémizmus sa živí extrémizmom iných a poraziť ho možno len toleranciou.
