Celkový dojem z verejných akcií českej proruskej loby a komunistov je, že nepredviedli nič významné. Demonštrácia v Prahe bola málo početná a sprevádzali ju intenzívne protesty oponentov. Zdá sa, že jediné, čo sa putinovcom podarilo, bola mobilizačná propaganda – aj tá však vzbudila skôr obavy odporcov, než by niekoho naozaj zmobilizovala.
Iste, šlo najmä o Prahu, kde je politická atmosféra tradične celkom iná než v iných častiach republiky. Na vidieku môže byť všetko inak, najmä keď si uvedomíme, o koľko je ľahšie zablokovať cestu než zorganizovať demonštráciu, a že hlúčik krikľúňov tu a tam po ceste zmôže na prvý pohľad viac než tisíce demonštrantov v meste. Lenže ani na vidieku neboli výsledky protestujúcich nijak omračujúce.
Na „vítaní“ amerického konvoja sa podieľali nepolitické iniciatívy, ktoré majú priam hysterickú nedôveru k politike. Tie veľké politické strany, ktoré sú po drvivej politickej porážke v kríze, by sa z pochopiteľných dôvodov rady zviezli na vlne verejného odporu voči proruskej loby. ČSSD to robila za Topolánka i Nečasa podobne.
Demokratické politické strany sú dnes v Česku v biednom stave a potrebujú obrodu a premenu. Je dôležité, aby priestor na verejnosti dostávali tí politici z ich nižších poschodí, ktorí sa o niečo podobné snažia. Napokon nejde len o americký konvoj a o euroatlantickú orientáciu českej zahraničnej politiky, ale o veci ako je očista českej politiky od autokracie a oligarchie.
Verzia pre tlač
