Úryvky z článku O demokracii (1932):
Mladí priatelia, som staručký pamätník: pamätám sa na také dávne udalosti, ako je prevrat a psychologický stav po ňom. Vtedy nebol nik, kto by šeptom alebo okázalo čo len slovíčkom pochyboval o demokracii; každý bol demokrat od kosti. … Nebyť demokratom by bolo vtedy niečím veľmi starorežimným, zaostalým a zatuchnutým. Je zvláštne, kam sa podeli tie minulé snehy. Dnes sa bez rozpakov hovorí o súmraku demokracie. … Demokracia je však niečo ďaleko širšie než politický systém a nie je vyčerpaná tým, ako vyzerá parlament alebo schôdza výkonného výboru tej alebo onej strany.
Tá nechuť mnohých mladých radikálov … v sebe nesie jedno aktuálne nebezpečenstvo: že z nich vyrastie generácia, ktorá už nebude schopná tú dnešnú polovičatú demokraciu naplniť lepším a bohatším životom. Naša demokracia predsa ešte nie je hotová, ba ani ju dosiaľ nemáme vžitú. Vezmite si priemerného občana a jeho vzťah k štátu, k vláde, k úradom, k parlamentu; povedzte, či je to psychologický typ „ľudovládcu“, ktorý si uvedomuje, že o týchto veciach spolurozhoduje, – alebo typ reptajúceho, neochotného a podráždeného ovládaného človeka?
Tu nejde o to, či máme dôvody škrípať zubami; ide o duševný habitus nášho občana, ktorý sa dosiaľ nevžil do toho, že demokracia, vládnutie, poriadok a to všetko je kolektívne dielo, na ktorom aj on má svoj diel účasti, zodpovednosti a prípadnej spoluviny. Duševne ešte vždy žijeme v stave nevoľníctva, ovládanosti, neslobody. … Aká je to demokracia, keď sa nerozvíja zo živých vzťahov ochoty, kamarátstva, účasti a tolerancie, dôvery a otvorenosti?
Všimnite si, že odpor proti demokracii sa spája zvyčajne s chronickým nadávaním, s pasívnym pesimizmom…
Dívajte sa na to ako chcete: presvedčená demokratickosť, demokracia ako program … je činná dôvera, že i keď všetko nie je dobré, dá sa spolupracovať smerom k lepšiemu. … Ono by to šlo rýchlejšie, keby sa cnosť, zmysel pre spravodlivosť a skutočné vlastenectvo dali úradne nariadiť; ale boli by to potom ešte cnosť, spravodlivosť a vlastenectvo?
Priatelia, ak má medzi všetkými politickými možnosťami niektorá charakter ideálu, to jest trvalého a žiaduceho poriadku, bude to asi demokracia. Je to však práveže ideál: niečo, čo dosiaľ nie je hotové a má byť stále napĺňané – na tomto mieste, zajtra, v budúcich generáciách, do skonania sveta. ■
