Utečenci chcú len to isté, čo aj my – lepší život. „Prečo je to také desivé?,“ pýta sa nigérijská spisovateľka Chibundu Onuzová. V článku pre The Guardian sa zamýšľa nad príbehom svojho bratranca, ktorý prešiel pešo cez celú púšť, aby sa po množstve útrap dostal do Európy, odkiaľ ho však deportovali späť. Úryvky z textu.
Nigérijská spisovateľka Chibundu Onuzová. (Zdroj: YouTube)
Môj bratranec prešiel cez celú Saharu, aby sa dostal do Európy. V inej dobe a s inou farbou pleti by azda bol slávnym cestovateľom: niekým ako Mungo Park, Mary Kingsleyová alebo dokonca David Livingstone. Lenže v 21. storočí bol len ďalším z tých čiernych prisťahovalcov, čo sa chcú dostať na druhú stranu.
Zažil nebezpečenstvá a dobrodružstvá, ale aj zradu v piesočných dunách a pochoval niekoľkých svojich súputníkov tesne pred tým, ako zahliadli Gibraltársky prieliv. Bol to príbeh hodný Roberta Louisa Stevensona alebo Homérovho eposu, avšak talianskeho imigračného úradníka, ktorý ho deportoval, jeho príbeh vôbec nezaujímal. Poslali ho späť do Nigérie. Letel nad púšťou, ktorú predtým celú prešiel pešo. Vtedy mu cesta trvala niekoľko týždňov, teraz ju prekonal za niekoľko hodín.
Chcel žiť v Európe, jednoducho preto, lebo túžil po lepšom živote. Podobne ako sa migranti zo severného Anglicka sťahujú do Londýna za lepším životom. Podobne ako sa migranti z Londýna sťahujú do Austrálie. Podobne ako migranti z Poľska odchádzajú do Anglicka. A tak ďalej a tak ďalej, v nekonečnom cykle ľudských túžob.
Migrácia ľudí z niektorých častí sveta však naráža na čoraz väčšie prekážky. Len tí vyvolení s určitou farbou pasu sa môžu voľne pohybovať po tejto Zemi. Len vyvolení môžu bez problémov cestovať a pracovať kdekoľvek vo svete.
Ostatní sa musia podrobiť frustrujúcim, ponižujúcim, vydieračským vízovým procedúram. Briti môžu navštíviť 173 krajín bez toho, aby potrebovali víza. Nigérijčania len 44.
Pijeme tú istú Coca-Colu. Používame ten istý internet. Pozeráme tie isté videá na YouTube. A chceme len to, čo aj vy. Prečo je to také desivé?
Všetci chceme lepší trh práce, lepšie počasie, lacnejšie bývanie, lepšie gymnáziá, nižšie životné náklady. Také je ľudstvo. Prečo smú niektorí cestovať za lepšími príležitosťami a iní nie?
Práve Európa, ktorá má za sebou nie tak dávne dejiny krutosti a nenásytnosti, by mala vedieť, čo znamená chcieť cestovať a plniť si želania, a túžiť po tom tak silno, že to skúšate znova a znova.
Žiadny plot nie je taký vysoký, aby zastavil ľudí na ceste za svojimi túžbami. Žiadny oceán nie je taký široký, aby nám zabránil snívať. Otvorme svet, aby bol spravodlivejší, aby sme sa všetci mohli slobodne pohybovať. Alebo zatvorme hranice a všetkých pošlime späť domov a uvidíme, o čo chudobnejší, bezútešnejší a temnejší bude náš svet, ak všetci budeme musieť zostať doma.
(Chibundu Onuzová študuje históriu na Kings College v Londýne. Je autorkou knihy The Spider King’s Daughter.)
Verzia pre tlač
