Synagóga vo Vrbovom. Zdroj: Wikimedia Commons
Prvá písomná zmienka o prítomnosti Židov vo Vrbovom je z roku 1522. Židovská komunita sa tu začala formovať v druhej polovici 17 storočia, keď sa tu natrvalo usadilo niekoľko židovských rodín. Živili sa najmä predávaním produktov na trhoch a podomovým obchodom.
Na začiatku 19. storočia už bolo Vrbové dôležitým centrom židovstva na západnom Slovensku. V tomto období bola zriadená židovská ľudová škola, ktorá získala ako jedna z prvých na území Slovenska štatút vyššej školy. Vznikli tiež viaceré dobročinné spolky a nadácie.
Prvé rodiny odvlečené ešte pred vojnou
V rokoch 1882-83 bola v meste postavená veľká synagóga v orientálnom štýle s prvkami maurského slohu. Členovia židovskej komunity sa angažovali v politickom, kultúrnom a hospodárskom živote mesta. Tvorili významnú časť mestských remeselníkov a obchodníkov. Začiatkom 20. storočia bola založená židovská obchodná škola, ktorá bola jedinou svojho druhu na území Slovenska.
V októbri 1938 boli uskutočnené prvé protižidovské opatrenia, zintenzívnili sa prejavy antisemitizmu a zhoršovali sa vzťahy medzi židovským a ostatným obyvateľstvom. V noci zo 4. na 5. novembra 1938 odvliekli z Vrbového asi desať židovských rodín na územie odstúpené Maďarsku. Niektoré z nich dostali povolenie na návrat.
V tom čase dochádzalo k pogromom, keď nežidovskí obyvatelia mesta ničili židovský majetok, rozbíjali okná na domoch a výklady obchodov. Po vylúčení Židov z advokátskej i lekárskej praxe boli rozpustené aj židovské spolky, ktoré dovtedy poskytovali významnú pomoc Židom vyradených z hospodárskeho života.
V rokoch 1941 a 1942 boli zlikvidované židovské obchody a živnosti, ktoré potom prevzali nežidovskí živnostníci. K väčším arizovaným podnikom vo Vrbovom patrila pálenica a likérka Filipa Herzoga, výrobňa sódovej vody Mórica Justa, či tehelňa a obchod so stavebným materiálom P. a H. Weinbergerovcov.
Deportácie v niekoľkých vlnách
Viacerí vrbovskí Židia boli internovaní v pracovných strediskách na západnom Slovensku. Deportácie sa začali 27. marca 1942, keď bolo odvlečených 27 dievčat a mladých žien do zberného tábora v Bratislave. Dňa 1. apríla 1942 boli zaradené do transportu do Osvienčimu. Niekoľko desiatok mladých mužov bolo cez zberné stredisko v Žiline deportovaných do koncentračného tábora Majdanek vo východnom Poľsku.
K sústredeniu celých židovských rodín došlo 20. apríla 1942. Asi 125 Židov bolo odvlečených do Žiliny, odkiaľ ich deportovali do Osvienčimu.
V máji 1942 sa uskutočnilo ďalšie rozsiahle sústredenie židovských rodín z Vrbového a okolia. Viac ako 220 osôb odvliekli do zberného strediska v Žiline a odtiaľ do poľského Lublinu. Práceschopní muži skončili v koncentračnom tábore Majdanek. Ženy, deti a starých ľudí deportovali do geta v meste Chelm v Poľsku.
V septembri 1942 sa uskutočnila ďalšia deportácia do Osvienčimu, šlo približne o 18 rodín, ktoré boli zbavené výnimky, ktorá ich dovtedy chránila pred deportáciou.
Vrbovský hlavný rabín Samuel Reich bol aj s rodinou na poslednú chvíľu vyňatý z transportu. Podarilo sa im ujsť do Maďarska, kde sa dožili oslobodenia. V októbri 1942 zostalo vo Vrbovom už iba deväť židovských rodín, ktoré mali dočasne výnimku.
Po príchode nemeckých jednotiek do Vrbového sa niektorým podarilo ukryť na horských samotách alebo ich ukryli nežidovskí obyvatelia. Asi štyridsať Židov však Nemci zatkli, väčšinu z nich odvliekli do vyhladzovacích táborov, niektorých na mieste zastrelili.
Celkovo bolo z Vrbového deportovaných asi 180 židovských rodín.
Na začiatku roku 1942 žilo vo Vrbovom približne 780 Židov. Po skončení vojny sa z nich vrátilo asi 90. Medzi nimi bol aj hlavný rabín Samuel Reich, ktorý tu pôsobil ako hlavný rabín do roku 1948. V tom roku sa vysťahoval do Izraela, kde sa stal hlavným jeruzalemským rabínom.
Pretože aj v povojnovom období vládla vo Vrbovom protižidovská atmosféra, väčšina židovského obyvateľstva sa vysťahovala do Izraela a do iných štátov.
Pavel Chrovát - Spravodlivý medzi národmi
Vo Vrbovom pôsobil evanjelický farár Pavel Chorvát, ktorý získal v roku 2013 Ocenenie Spravodlivý medzi národmi (in memoriam). Počas vojny sa otvorene staval proti fašizmu, za čo bol prenasledovaný. Počas holokaustu zachránil niekoľkých židovských občanov, ktorým zabezpečil falošné rodné listy a pomohol im do bezpečia. Za pomoc Židom sa v roku 1942 dostal do väzenia.
Po vojne ho v päťdesiatych rokoch uväznil aj komunistický režim a po prepustení ho zbavili možnosti pôsobiť ako farár.
Verzia pre tlač
