Ťažko si predstaviť akéhokoľvek slušného politika, ako stojí na tribúne vedľa Putina a spolu s ním nadšene máva ruským tankistom, rakeťákom, či výsadkárom, čo sa len nedávno vrátili z okupovaného Krymu, alebo ešte stále majú živé spomienky na dobýjanie Čečenska a vraždenie civilných obyvateľov ukrytých v pivniciach.
Oslavy v Moskve nemajú iný než propagandistický cieľ Putinovej vládnej moci. Je zrejmé, že v nich nepôjde v prvom rade o oslavu víťazstva nad fašizmom, ich lajtmotívom bude akceptácia Putinovej politiky a legalizácia ruskej agresie voči Ukrajine, Moldavsku a Gruzínsku.
Nacizmus a komunizmus boli režimy, ktoré si až priveľmi rozumeli vo svojich začiatkoch. Pakt Molotov-Ribbentrop je toho najlepším dôkazom. Presne ten pakt, na ktorom Vladimir Putin nevidí nič zlé. Oba režimy napokon zanechali za sebou potoky krvi nevinných ľudí označených za nepriateľov a odsúdených na smrť.
Andrej Kiska presvedčil, že politik nemusí v záujme akýchsi imaginárnych „vyšších cieľov“ stratiť ľudskú tvár. Uctiť si pamiatku tých, čo v boji proti nacizmu dosnívali svoj sen pri Stalingrade, Kursku, na Dukle, či nakoniec v Berlíne sa dá aj slušným, civilizovaným a predovšetkým úprimným spôsobom. Nie je k tomu potrebný rev tankových motorov, ani treskot nadzvukových stíhačiek, ani oslavné delostrelecké salvy.
Slovenský prezident k dôstojnému pripomenutiu si konca vojny a pamiatky jej obetí nepotrebuje ani Putina, ani Sergeja Šojgu. Jeho rozhodnutie nezúčastniť sa defilé dnešného agresora je gesto hodné štátnika.
Verzia pre tlač
