Ukrajinci už niekoľko týždňov bránia svoju slobodu i myšlienku Európy. Vládna moc teraz prijala autoritárske zákony. „Postaví sa niekto na obranu občianskej spoločnosti na Ukrajine?“ pýta sa profesor histórie z Yale University Timothy Snyder v článku pre The New York Review of Books. Text v plnom znení.
Na papieri je teraz už Ukrajina diktatúrou. Prezident Viktor Janukovyč si pre seba uzurpoval rozhodujúcu politickú moc, keď poslanci jeho Strany regiónov schválili mimoriadny balík zákonov. Po tom, ako státisíce Ukrajincov strávili týždne v mraze, demonštrovali za základné ľudské práva a pevnejší vzťah s Európou, prezident odpovedal porušením ľudských práv a dosť smutným napodobnením Ruska.
Z hľadiska spôsobu schválenia i samotného obsahu sú uvedené zákony prijaté ukrajinským parlamentom v rozpore s najzákladnejšími právami moderných konštitučných demokracií: právom na slobodu prejavu, slobodu zhromažďovania a politickú reprezentáciu. Hoci sa tieto opatrenia týkajú najzákladnejších aspektov politického života a pretvárajú ústavnú štruktúru ukrajinského štátu, neprešli ani najnutnejšími parlamentnými procedúrami. Nebolo žiadne verejné pripomienkovanie, žiadna parlamentná rozprava, ani skutočné hlasovanie. V parlamente sa zdvihli ruky a ich počet sa stanovil iba odhadom. Nebol použitý štandardný elektronický hlasovací systém, z ktorého sa zvyčajne vyhotoví oficiálny záznam.
Poslanci, ktorí zdvihli ruky, si zrejme odhlasovali koniec svojej existencie. Keby si poslanci z Janukovyčovej Strany regiónov prečítali schvaľované zákony, čo však podľa ukrajinských správ neurobili, museli by si uvedomiť, že aj ich vlastné pozície sú ohrozené. Odteraz už nemajú zaručenú poslaneckú imunitu, čo znamená, že ak budú hlasovať nesprávne, môžu byť zbavení imunity a aj stíhaní. Janukovyčova hlavná politická rivalka Julia Tymošenková je vo väzení. Jej obhajcu už zbavili poslaneckého mandátu.
Hovoriť o Tymošenkovej prípade bude odteraz riskantné. Aktivity považované za „zasahovanie do činnosti súdov“ sú odteraz zakázané. Akékoľvek narážky na prácu a fungovanie súdov sú odteraz protizákonné. Zdá sa nepravdepodobné, že by pravda mohla vyjsť najavo. Napríklad nový predseda najvyššieho ukrajinského súdu bol zapletený do kauzy, v ktorej bez vysvetlenia zmizli dokumenty o dávnejších obvineniach prezidenta Janukovyča zo znásilnenia a lúpeže. O tejto kauze sa už viac nesmie hovoriť. Nová právna úprava nejasne formuluje zákaz „ohovárania“, čo zrejme poslúži ku kriminalizovaniu nepriateľských poznámok na adresu prezidenta Janukovyča.
Toto je však len začiatok. Verejné protesty sú to jediné, čo ľuďom zostáva, keď žiadna iná forma komunikácie nefunguje. Mimoriadne veľkými a nenásilnými verejnými protestmi proti vláde, ktoré sa začali koncom novembra minulého roka, Ukrajinci v uplynulých týždňoch dali Európanom pozitívny príklad. Odteraz bude protizákonné porušovať vládne nariadenia týkajúce sa verejných zhromaždení. Pretože v skutočnosti žiadne takéto nariadenia neexistujú, každé verejné zhromaždenie môže byť považované za protizákonné. Odteraz je protizákonné vykonávať „extrémistické aktivity“, čo zahŕňa vyjadrovanie „extrémistických“ názorov v tlači, na internete a v telefonických rozhovoroch. Poskytovatelia internetových pripojení i telefonické spoločnosti sú odteraz povinné zhromažďovať záznamy, ktoré umožnia prokurátorom stíhať takéto prípady.
Azda najdeprimujúcejšie z nových opatrení kopíruje existujúcu ruskú legislatívu týkajúcu sa „zahraničných agentov“. Organizácie, ktoré dostanú akúkoľvek, priamu alebo nepriamu, finančnú podporu z akéhokoľvek zdroja mimo Ukrajiny, musia stigmatizovať samé seba tým, že k svojmu názvu pridajú termín „zahraničný agent“. Budú tiež povinné pravidelne a verejne dostupným spôsobom zverejňovať opisy svojej činnosti a budú podliehať osobitnému zdaňovaniu.
Samozrejme, v takýchto podmienkach je nemožné vykonávať akékoľvek aktivity, či už politické alebo nepolitické. Keby takéto zákony existovali v Spojených štátoch, môj zamestnávateľ by bol „zahraničný agent“, pretože Yalova univerzita prijíma peniaze zo zdrojov mimo Spojených štátov. Podobne je to však aj v prípade najlepších univerzít na Ukrajine, Kyjevsko-mohyljanskej akadémie a Ukrajinskej katolíckej univerzity, ktorých existencia je teraz ohrozená. Problém sa týka všetkých: obdivuhodné oživenie židovského vzdelávania a kultúry na dnešnej Ukrajine je, samozrejme, tiež financované zo zahraničia.
Stane sa v praxi Ukrajina diktatúrou? Ukrajinci majú silné dôvody na odpor. Tieto zákony, ktoré prezident podpísal, znamenajú koniec Ukrajinskej republiky, ako sme ju poznali doteraz. Značne tiež znižujú možnosť budúcej európske integrácie, niečoho, po čom túžia ľudia po celej krajine, a teda aj ľudia spomedzi elít a politickej triedy. Nikto z Bruselu alebo európskych hlavných miest nebude lobovať za obchodné dohody s vedením, ktoré si otvorene zvolilo autoritárstvo. Ak tieto zákony zostanú, budúcnosť Ukrajiny bude len v spojenectve s Bieloruskom a Ruskom, pretože iná možnosť nebude. To nedáva ekonomický zmysel, pretože európsky trh je väčší a dôležitejší. Má to jedine politický zmysel pre prezidenta, ktorý vie, že vo vlastnej spoločnosti je priveľmi slabý na to, aby vyhral ďalšie demokratické voľby.
V uplynulom desaťročí patrili Ukrajinci medzi najpôsobivejších zástancov svojich práv. V uplynulých týždňoch bránili myšlienku Európy a tak inšpirujú samotných Európanov. Postaví sa niekto na obranu občianskej spoločnosti na Ukrajine? ■
(Foto: Flickr/Ivan Bandura)
Prečítajte si viac o situácii na Ukrajine »
Pozrite si fotografie z protestov v Kyjeve »
