Autobus Škoda 706 RTO
Násilné pokusy o útek cez hranice mali menšiu šancu na úspech, pretože boli málo premyslené a ich aktéri nepoznali dobre pomery na hraniciach, režim kontroly, ani systém technických zábran. Pomerne jednoduché plány sa končili vážnymi zraneniami a zdravotnými následkami, nehovoriac o tom, že po vyzdravení nasledoval vždy súd, rozsudok a väzenie.
Takmer vydarený pokus
Začiatkom októbra 1977 nastúpili 25-ročný Marián z Leopoldova a 19-ročný Ladislav z Ústí nad Labem na výkon základnej vojenskej služby do útvaru neďaleko Prahy. Po dvoch týždňoch začali spoločne premýšľať nad spôsobom, ako ujsť z republiky. Na útek si vybrali hraničný priechod v Bratislave-Petržalke. Marián Petržalku poznal, preto práve tu plánovali preraziť závory autobusom MHD. Plán počítal aj s možnými rukojemníkmi spomedzi cestujúcich, ktorí by pohraničnej stráži zamedzili v streľbe na autobus.
Dňa 28. októbra 1977 sa obaja vybrali na vychádzku do Prahy. V Prahe nasadli na rýchlik, ktorým sa odviezli do Brna a odtiaľ do Bratislavy, kam pricestovali v skorých ranných hodinách. Na prerazenie hraničných zábran sa rozhodli použiť autobus linky č. 26 alebo linky č. 38. Zakúpili si aj atrapy pištolí, ktorými chceli zastrašiť vodiča autobusu i cestujúcich.
Asi hodinu pred polnocou nastúpili do autobusu linky č. 26. Odrazu však dostali strach. Radšej sa vrátili do centra mesta, aby si plán ešte raz premysleli.
Potom opäť nastúpili na nočný autobus, tentoraz linky č. 38, a odviezli sa na konečnú zastávku pri Závodoch ťažkého strojárstva. Pretože vodičovi sa končila služba, poprosili ho, aby sa s ním mohli odviesť do centra. Neďaleko štadióna Červenej hviezdy pristúpili k vodičovi, ktorého začali biť železnou tyčou a ohrozovať „pištoľami“. Vodič ušiel do zadnej časti vozidla. Za volant si sadol Ladislav, ktorý však nechtiac otvoril dvere autobusu. Vodič ušiel a obaja ostali v autobuse sami, bez rukojemníkov.
Rozhodli sa pokračovať v pláne. Autobusom zamierili na hraničný priechod v Petržalke s úmyslom preraziť závory. Asi dvesto metrov pred hranicami Ladislav zvýšil rýchlosť. Na znamenia a svetelné signály príslušníkov pohraničnej stráže nereagoval a pokračoval v jazde. Narazil však do zábrany, pričom sila nárazu oboch vymrštila von cez predné okno. Ladislav sa ešte pokúsil ujsť, ale po varovných výstreloch stráže sa vzdal. Oboch odviezli so zraneniami do vojenskej nemocnice.
Osemdesiat striel na študenta
Podobný prípad, ale s takmer tragickým koncom sa stal ešte v roku 1971. Dňa 10. júla devätnásťročný študent študent Ladislav z okresu Komárno nastúpil o druhej hodine v noci na Šafárikovom námestí v Bratislave do autobusu MHD. Vodiča prinútil pod hrozbou použitia loveckej brokovnice naštartovať vozidlo a nasmerovať ho k hraničnému priechodu. Na križovatke vedľa Univerzity Komenského šofér vyskočil z autobusu a ušiel do centra mesta vyhľadať pomoc. Ladislav si sadol za volant sám a pokračoval po Starom moste do Petržalky. Utekajúcemu vodičovi sa podarilo zastaviť iný autobus a vydali sa prenasledovať Ladislava. Onedlho ho dostihli a snažili sa ho trúbením zastaviť. Ladislav na to nereagoval a pokračoval k hraničnému priechodu. Nezastavil ani na svetelnú signalizáciu pohraničnej stráže a prerazil cestnú závoru na colnici.
Príslušníci pohraničnej stráže okamžite vyhlásili poplach a spustili signál „preryv do zahraničia“. To stačilo hliadke na hraničnom priechode, aby zaujala palebné postavenie. Keď bol autobus asi päťdesiat metrov od hranice, hliadka spustila na rútiace sa vozidlo streľbu zo samopalov. Celkovo vystrelili takmer osemdesiat nábojov.
Ladislava zasiahli do pravej ruky, pravého kolena, ľavého stehna a hrudníka. Po krátkom ošetrení bol prevezený do nemocnice na Kramároch, kde bol hospitalizovaný. O dva dni neskôr na neho Štátna bezpečnosť založila osobný zväzok do problematiky „vízoví cudzinci“, v ktorom sa snažila získať informácie o dôvodoch jeho konania. V decembri toho istého roku ŠtB zväzok zrušila a zaviedla vyšetrovací spis.
V týchto prípadoch sa romantické predstavy o rýchlom prekročení prísne stráženej hranice našťastie neskončili tragicky. Na rozdiel od mnohých iných, ktorých aktéri podobne snívali svoj sen o slobode.
Verzia pre tlač
