Na Slovensku sa permanentne živí pocit nejakého ohrozenia. A pretože sa ujíma, je to živná pôda pre autoritárskych vodcov a pre extrémizmus.
V komunálnych voľbách mali voliči v banskobystrickom kraji jasno v tom, že smeráka Maňku už nechcú, no bolo im jedno, kto ho nahradí. Ich túžba po zmene bola väčšia ako obava z dôsledkov radikálnej voľby. A tak prišiel extrémizmus do úradu župana.
Mnohí ešte stále podceňujú extrémizmus a považujú ho za minoritnú záležitosť. Lenže pre takéto javy je na Slovensku živná pôda. Zatiaľ ešte nejde o celkom otvorený a násilný extrémizmus. Lenže v spoločnosti, v ktorej sa účelovo podnecuje pocit, že nás stále niekto ohrozuje alebo nám ubližuje, je stupňovanie agresivity otázkou času. Akoby sme vždy cítili potrebu byť v ohrození.
V dnešnej dobe väčšina ľudí hodnotí veci povrchne a nejde do hĺbky problémov, či už pre nedostatok času, záujmu, či rozhľadenosti. Prijímajú závery na základe informácií, ktoré sa k nim dostanú, a je im jedno, či je to bulvárny titulok alebo šot v akože „spravodajskej relácii“. Nehovoriac o tom, že v prebiehajúcej informačnej vojne, kde vyťahujú informačné zbrane rôzneho kalibru rusofili proti tým, čo dnešné proruské sklony odmietajú, ultrakresťania proti liberálom, homofóbi proti homoloby, je bežný človek zmätený. A ak k tomu pridáme množstvo spravodajsky sa tváriacich konšpiračných webov…
Tento stav vyhovuje tým, ktorí chcú, aby sme stále žili s pocitom ohrozenia.
Tieto faktory v kombinácii s reálnou situáciou ľudí najmä v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou vytvárajú prostredie, v ktorom sa extrémizmus poľahky ujíma. A pospolitý ľud sa začne prikláňať k extrémnym riešeniam.
Môže sa stať, že ľudia, ktorí už nechcú Smer a jeho politiku, no zároveň nevidia na roztrieštenej pravej strane politického spektra alternatívne riešenia, začnú hľadať iné alternatívy. Je možné, že práve tie extrémne.
Výsledkom však môže byť, že Ficova pozícia vodcu sa ešte viac posilní. Alebo po čase nastúpi iný vodca, ešte autoritatívnejší. Vo veľkej miere záleží na tom, s akým pocitom ohrozenia pôjdu ľudia voliť, čomu, respektíve komu uveria a na aké informačné zdroje sa budú spoliehať.

