Väčšina z nás si myslí, že máme „morálny inštinkt“, zamýšľa sa popredný americký historik Timothy Snyder (na obr.) v The Guardian. Je však možné, že od obdobia druhej svetovej vojny a holokaustu „sme sa zmenili menej, než si myslíme“.
Holokaust začal popretím mravného inštinktu. Hitler tvrdil, že konvenčné formy etiky sú židovskými výmyslami.
Hitlerovou alternatívou k vede a politike bol „Lebensraum“, životný priestor, pripomína Snyder. Pre Hitlera to bol priestor, v ktorom rasa, kultúra, civilizácia žije a reprodukuje sa. Tí, čo sú „iní“, sú ohrozením a v Lebensraum nemajú čo hľadať. (Lebensraum malo pre Hitlera aj druhý význam – expanzívny, v zmysle nutnosti upevňovať a rozširovať daný priestor a budovať nadvládu.) „Lebensraum“ vyvolávalo tiež konotáciu komfortu a blahobytu.
Znefunkčnenie štátov a inštitúcií, respektíve likvidácia konvenčných štátov vytvorila „priepasť, kde sa rasizmus a politika spojili do pohybu smerom k ničote“.
V Európe a Severnej Amerike poväčšine žijeme vo funkčných štátoch. A máme radi svoj životný priestor. Lenže v čase hroziacej krízy sa môže stať, že politici ukážu prstom na nejakú ľudskú skupinu ako na zdroj problémov. Nemusí byť ani vážny dôvod na obavu o život, nacistický príklad ukazuje, že stačí aj presvedčenie o ohrození a že na zachovanie spôsobu života je potrebné radikálne konať. Ideológia sa potom javí ako taká, ktorá vie „vysvetliť i odstrániť pocit paniky“.
Hitler vedel, že pokiaľ nás ovládne pocit, že žijeme v čase nejakej katastrofy, vzniká potenciál pre radikálne činy. „Keď sa črtá apokalypsa, čakať na odborné riešenia sa zdá nezmyselné, boj sa zdá byť prirodzený a v spoločnosti sa dostávajú do popredia demagógovia,“ varuje Snyder. „Ako Hitler ukázal, ľudia sú schopní vykresľovať blížiacu sa krízu tak, aby to ospravedlnilo drastické opatrenia v súčasnosti.“
Globalizácia prináša zvláštne intelektuálne nebezpečenstvo: „Pretože svet je zložitejší než krajina alebo mesto, pokušením je nájsť si nejaký jasný kľúč na pochopenie všetkého.“ Tak sme potom v pokušení nachádzať zjednodušujúce diagnózy, ukazovať na domnelých nepriateľov alebo dokonca definovať globálneho nepriateľa, upozorňuje historik Timothy Snyder.
- (red)
Verzia pre tlač
