V posledných niekoľkých rokoch sa české médiá ocitajú v zovretí politiky i peňazí, napísal český novinár Jiří Leschtina. Úryvky z textu, ktorý vyšiel na portáli Přítomnost.
Andrej Babiš. Zdroj: facebook ANO.
Najväčšie české vydavateľstvá jedno za druhým padajú do rúk vplyvných finančných skupín. Po podnikateľovi Danielovi Křetínskom (Blesk a Aha), priemyslovom magnátovi a druhom najmocnejšom politikovi Andrejovi Babišovi (Mladá fronta Dnes a Lidové noviny), vrcholí oligarchická invázia kúpou regionálnych denníkov spoločnosťou Penta, ktorá sa na Slovensku stala symbolom korupcie, čierneho financovania politiky a rozparcelovania štátu medzi záujmové skupiny.
Nikto nás nebude napádať
Noví majitelia, ktorí sa v minulosti prejavili ako agresívni a chladnokrvní biznismeni, nepristupujú k nakúpeným denníkom a ich webom ako k „strážnym psom” demokracie. Ale skôr ako k „bojovým psím plemenám”, ktoré majú ochrániť ich obchodné a politické záujmy.
Marek Dospiva z Penty to nedávno vyjadril s odzbrojujúcou úprimnosťou: „Vlastníctvo médií nám dáva istotu, že pre kohokoľvek bude ťažšie nás iracionálne napádať.” A ešte pred ním Andrej Babiš vysvetlil, že kúpil MF Dnes a Lidové noviny, aby o ňom písali pravdu.
Zatiaľ čo v prípade Dospivu a spol. si musíme na fungovanie ich mediálneho štítu v českých regionálnych denníkoch počkať, s uplatňovaním babišovskej pravdy v jeho médiách už máme skúsenosti. Nejde ani tak o to, ako sa v nich o Babišovi píše, ale čo je v súvislosti s ním potlačované.
Výrečným príkladom môže byť, ako sa MF Dnes a Lidové noviny vyrovnali s policajným vyšetrovaním Babišovej firmy Agrotec. Čo iné by malo zdvihnúť novinárov zo stoličiek, než zistenie, že jedna z firiem ministra financií a šéfa najsilnejšej strany mala manipulovať s tendrami Českej pošty v čase, keď na jej čele stál podpredseda hnutia ANO Jaroslav Faltýnek?
Babišove denníky však tomu venovali len strohú správu vnútri novín. Vzápätí vytiahli na prvé strany podivnú historku o miliónoch pre ministra Chovanca a ČSSD, ktorá na rozdiel od prípadu Agrotec, stála od začiatku na vode. Zámer odviesť pozornosť od konkrétneho obvinenia Babišovej firmy z toho trčal ako hrdzavá trubka zo steny.
Babiša postaviť pred nutnosť voľby
Bolo by zhubné začať považovať za normálne, že politici, ktorí majú výkonnú moc, môžu vlastniť médiá, ktoré ich majú kontrolovať.
Ale čo s tým? Český parlament by mal Andreja Babiša postaviť pred nutnosť voľby. Poslanci by mali prijať taký zákon o strete záujmov, ktorý by (od budúceho volebného obdobia) stanovil funkciu vo vláde nezlučiteľnou s vlastníctvom celoplošných médií.
A na vzrastajúci hlad oligarchov po médiách by zákon mal reagovať zákazom takzvaného krížového vlastníctva, keď majiteľ celoštátneho denníka by nesmel vlastniť napríklad celoplošnú televíziu.
Posilniť rolu médií verejnej služby
Spolu s tým, ako sa v médiách, vlastnených oligarchami zužuje priestor pre slobodné vyjadrovanie, vzrastá úloha médií verejnej služby. Práve Česká televízia a Český rozhlas by mali verejnosti poskytovať spravodajstvo a publicistiku, nezávislé na politických a hospodárskych zoskupeniach.
Problém však je, že politici sa vždy snažili najmä v prípade Českej televízie ovplyvňovať vysielanie v svoj prospech. Veď aj na to majú účinnú zbraň: systém menovania mediálnych rád, ktoré sú utvárané na základe politickej voľby v poslaneckej snemovni.
Preto je načase prejsť na nový systém voľby. Pre inšpiráciu netreba chodiť ďaleko. V Nemecku už roky uspokojivo funguje model, keď svojich zástupcov do mediálnych rád priamo nominujú rešpektované spoločenské, vedecké a kultúrne inštitúcie, zastupujúce určité záujmy vo verejnosti.
Verzia pre tlač
