Médiá vydávané spoločnosťami, ktoré ovládajú politici, strácajú spoločenský zmysel, pretože sa stali súčasťou politickej moci. Také médiá sú zo svojej podstaty nedôveryhodné. Podobne pri médiách napojených na podnikateľské zoskupenia je vždy pokušenie ovplyvňovať ich obsah a teda aj ekonomický, hospodársko-súťažný a politický vývoj v krajine.
Marek Dospiva zo skupiny Penta označil kúpu vydavateľstva Vltava-Labe-Press za investíciu, ktorá má slúžiť okrem iného ako „atómový kufrík, štít“, ktorý bude skupinu chrániť pred iracionálnymi útokmi.
Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že úmysel Penty používať ňou vydávané noviny, teda jej majetok, na ochranu svojich záujmov je legitímne, pretože je na zvrchovanej vôli vlastníka rozhodnúť, ako naloží so svojím majetkom. Taký prístup vychádza z presvedčenia, že vlastník média má právo určiť editoriálnu líniu média, čo vyplýva zo samej podstaty vlastníckeho práva.
Kedy prestávajú byť noviny slobodné
Hodnota médií však presahuje záujmy jednotlivcov a spoločností vlastniacich médiá. Produkcia masových médií nemôže byť vnímaná len ako biznis alebo ako nástroj ochrany záujmov vlastníkov médií.
Slobodné médiá sú základným komponentom demokracie a proporcie úspešného biznisu sú celkom iné než proporcie úspešnej demokracie. Pokiaľ budú médiá založené na práve vlastníkov určovať obsah médií v reakcii na rôzne skutočné či domnelé útoky, nie je možné takéto médiá považovať za slobodné v zmysle žurnalistickej editoriálnej slobody založenej na koncepte ľudského práva na slobodu prejavu.
Pokiaľ médiá slúžia komerčným alebo politickým záujmom svojich vlastníkov, nemôžu hrať svoju ústavnú rolu realizátora slobody prejavu a kontrolóra politickej moci.
Čo hovoria oligarchovia
Ďalším vydavateľstvom, ktoré je napojené na silné podnikateľské zoskupenie, je MAFRA, patriaca do skupiny AGROFERT ministra financií Andreja Babiša. Ing. Babiš vehementne popieral akékoľvek vplyvové či politické záujmy pri získaní tohto vydavateľského domu a argumentoval tým, že ide len o finančnú investíciu.
Pohľad na hospodárske výsledky skupiny MAFRA robia túto motiváciu málo uveriteľnou. No aj keby to bola pravda, médiá vydávané spoločnosťou, ktorú ovláda politik, stratili svoj spoločenský zmysel. Takéto médiá zo svojej podstaty nemôžu byť strážnym psom politickej moci, pretože sa stali jej súčasťou. Takéto médiá sú zo svojej podstaty nedôveryhodné.
Vlastník vydavateľstva ECONOMIA Zdeněk Bakala, ktorý je tiež významným podnikateľom v oblasti nesúvisiacej s médiami, sa k motivácii vlastníctva médií nijak zvlášť nevyjadril, čo platí aj pre priemyselníka Daniela Křetínského a bankára Patrika Tkáča, ktorí ovládajú vydavateľstvo Czech News Center.
Noviny v rukách veľkého biznisu
Ohľadom ich zámerov teda môžeme iba špekulovať. Pri médiách napojených na podnikateľské zoskupenia však vždy bude existovať pokušenie ovplyvňovať ich obsah a teda ekonomický, podnikateľský, hospodársko-súťažný, ale aj politický vývoj v krajine.
Také ovplyvňovanie ničí základnú funkciu média, ktoré má slúžiť verejnému záujmu a nie oportunistickým záujmom silných podnikateľských konglomerátov. Existencia slobodných médií bez kontroly zo strany vlastníka je verejným statkom, teda benefitom väčšiny, dokonca aj tých, čo sú občiansky pasívni a médiá vnímajú iba ako zdroj zábavy.
Jediným českým vydavateľstvom nespojeným s významnou priemyselnou či finančnou skupinou je vydavateľstvo Borgis vydávajúce denník Právo, ktorý však má zreteľnú politickú orientáciu, aj keď sa nevyhýba ani bulvárnym témam.
V Českej republike teda v súčasnosti neexistujú, až na uvedenú výnimku, vydavateľstvá nespojené so svetom veľkého biznisu. Je to dané tým, že český mediálny trh je relatívne malým trhom, príjmy z reklamy sú tiež relatívne nízke, a tak sú médiá ľahkou korisťou veľkých korporácií.
Okrem nebezpečenstva straty editoriálnej slobody je výsledkom aj bulvarizácia tlačených médií spôsobená komerčným tlakom na trivializáciu ich obsahu. Signifikantným je aj absencia seriózneho titulu, pre ktorý nie je v Českej republike stále dostatočne bohatý trh.
Nové základy slobodnej tlače
Český trh tlačených médií prešiel niekoľkými štádiami, ktoré vždy vzbudzovali skôr obavy. Prvým štádiom bola etapa divokej privatizácie začiatkom deväťdesiatych rokov, ktorá bola často eticky i právne pochybná; bola však symbolom zmeny spoločenských pomerov a preto bola českou verejnosťou kladne prijímaná.
Ďalšou etapou bola koncentrácia vlastníctva tlačených médií v rukách nemeckých a švajčiarskych vlastníkov, ktorá bola sprevádzaná znepokojením z očakávaného rozdúchavania národných svárov. Vstupom Penty do vydavateľstva Vltava-Labe-Press bola zrejme dokončená ďalšia fáza, a to koncentrácia tlačených médií v rukách silných českých a slovenských podnikateľských skupín.
Nie je vylúčené, že táto fáza znamená koniec nezávislých tlačených médií v Českej republike a slobodný mediálny trh bude nutné budovať na nových základoch.
(Text bol pôvodne písaný pre český Ústav nezávislej žurnalistiky. Zdroj ilustr. obr.: Flickr)
Verzia pre tlač
