Tým, že sa Miroslav Lajčák stal tvárou Smeru v predvolebnej kampani, ale predovšetkým zmenou svojej doterajšej proeurópskej rétoriky v súvislosti s utečencami o 180 stupňov, oznamuje, že súboj o post generálneho tajomníka OSN už vzdal. Teraz je už jasné, že sa rozhodol dožiť svoj aktívny politický život v červenom drese Smeru.
Lajčákovo ideové utečenecké čelom vzad má celkom prozaický, reálny dôvod. Zistil, že pri kandidatúre nemá šancu. Je ľahké si predstaviť, že ho podporí Rusko odmenou za aspoň verbálny protisankčný postoj Slovenska za okupáciu Krymu. Je však rovnako ľahké si zrátať, že ho nepodporia krajiny ako USA, Nemecko, Francúzsko, Taliansko a mnohé ďalšie. Opäť však za postoj Slovenska, a nielen pri sankciách voči Rusku za okupáciu Krymu. Nahlúple xenofóbne výroky nielen Roberta Fica mu zobrali hlasy mnohých krajín vrátane islamských.
Lajčák bol jediným ministrom Ficovej vlády, ktorý nemal problém oznamovať svoje stanoviská úplne odlišné od tých Ficových, respektíve oficiálnych vládnych. Keď sa však schizofrenický postoj vlády dostal do úplného rozporu s jeho vyjadreniami, bol postavený pred rozhodnutie: buď súhlasne s ministrami a premiérom, alebo nijako. A Lajčák si vybral. Usmieva sa z predvolebných bilbordov, aj keď si naozaj ťažko predstaviť, ako sa cíti vyvesený vedľa takých smeráckych celebrít ako Blaha, Martvoň, Paška, Zmajkovičová, Laššáková, či Kolesík.
Miroslav Lajčák je skúsený diplomat. Mnohí si ho na predsedníckej stoličke šéfa OSN vedeli predstaviť. To je však už definitívne minulosťou.
Verzia pre tlač
